Historická
informácía: prví slovenskí
osádnici, čiže ich slovanskí predkovia objavilí
sa na územi Zakarpatska ešte v 5.-7. storočí keď
sa začalo masové osídľovanie oblasti nositeľmi
pražskej kultúry. Už v 70-80 rokoch 9. ctoročia do
Horného Potiska sa rozšírili hranice Veľkomoravskej
ríše. A odtiaľ prichádzajú vyhnaní
následovníci Cirila a Metóda, ktorí založili
kláštor v Karpatských horách. Aj v kronike
Nestora-letopisca od roku 898 čítame pro prechod
maďarských kmeňov cez Karpaty a ich vojny so Slovanmi, čo
žili za Karpatami: “âîåâàòè íà æèâóùèå âîëîõè è ñëîâ³íè”.
Podľa
sčítania r. 1846 v Austrijskej ríše, v štyroch
komitatoch Zakarpatska žilo 468.838 ľudí, z ktorých
Slovákmi sa zapísali 13.857. Príčom v Užanskom
komitate medzi
87 ukrajinských dedin 65 boli slovenské. Masové
presídlenie slovenských kolonístov na územie
Zakarpatska sa začalo v
17.-18. storočí. Ich sedlili pre zväčšenie
obyvateľstva v horných oblastiach a zdokonalenie
profesionálnej kvality na miestných manufaktúrach.
Po
Sen-Žermenskej dohode od 10. septembra r.1919 Zakarpatsko vošlo do
Československa, kvantita slovenského obyvateľstva v kraji sa
prúdko zväčšila, tak podľa sčítania r.
1930 v oblasti žilo 35.511 čechoslovákov. Okrem toho v rokoch
1920 na Zakarpatsku pracovali asi 30 škôl s vyučovacím
slovenským jazykom.
Podľa
sčítania r. 1989 v oblasti žilo 7.4 tisíc
Slovákov. Slovenskí obyvatelia kraja majú
možnosť vyučovaťsvojích deti v 3-ch
školách I-III stupňa z ukrajinsko-slovenskou formou
vyučovania, v niekoľkých školách a predškolských
zaviedaníach Zakarpatska žiaci učia slovenčinu
fakultativne a v Užhorodskej Národnej Univerzite pracuje
slovenské oddelenie i katedra slovenského jazyka. Okrem toho
fungujú 6 nacionálnych klubov, v knižniciach sa
nachádzajú 6 tisíc kníh v slovenskom jazyku,
každý rok sa uskutočňujú tradične
festivále, periodicky, vychádzajú televízne a
rozhlasové prográmy, každoročne kalendáre a
návodné noviny, úspešne fungujú
spoločenské združenia. V Užhorode je založene
generálne Konzulát Slovenskej Republíky, ktorý
značne podporuje kultúrne rozvíjanie slovenského
obyvateľstva oblasti.
Etnografická
informácia. Slováci – národ,
základné obyvateľstvo Slovenského štátu,
kde žije viac ako 4.5 miliona ľudi. Ostatné
etnografické názvy: toot, slováci, slovakian. Prvý
štát sa zjavil na území súčasného
Slovenska v 6. storočí,
v r. 1939 bola vyhlašená samostatná národná republika,
a pokračenie formovania štátu sa skončilo r. 1993. Rozprávajú
po slovensky čo patrí do slovanskej skupiny indoeuropskej rodiny. Veriaci
následujú katolicizmus a greko-katolicizmus.
Základné
tradičné zamestnanie na území Zakarpatska:
sadovníctvo, spracúvanie kože, tradičná
výšivka, drevorezba, dekoratívna maľba stekla. Tradičný
odev: ženy – slovenský tradičný odev má asi 60
rôzných variántov, a to dlhá spodná
košeľa, krátka zobraná okolo goliera košeľa,
predná a zadná zástera, vesta; muži – nohavice,
košeľa, vesty, šíroký kožený
pás s mosadznými sponami, horný klobúk. Tradičné
jedlo: zemiakové jedlá, kaše, rôzné
cukrárské výrobky a konzervácie, na Vianoce –
pečený kapr.
Slováci
na Zakarpatsku: väčšina slovenského
obyvateľstva oblasti dnes žije v 17 mestách takých, ako
Užhorod, Chust, Mukačevo, Svaľava, Berehovo, Velykyj Bereznyj,
Storožníca, Antalovci, Seredne, Dovhe, Klynovec, Lysyčevo,
Turja Remety, Rodnikova Huta, Hlyboke.
Veľa
stavebných pamiatok, ktoré sú zviazané s historiou
slovenského národa v oblasti možno aj teraz uvidieť vo
väčšine mestách Zakarpatska: uradné a
obytné budovy v štýle čechoslovenského
konštruktivízmu, medzi ktorými Národná rada v
Užhorode, Mukačevský komplex obytných budov, budova
Sojmu Karpatskej Ukrajiny v Chuste.
Medzi najvyznamnejších
ľudí slovenskej nacionálnosti, ktorí priniesli
veľký vklad v spoločensko-kultúrný rozvoj
našého kraja boli Antonij Beskid (primátor Zakarpatskej
oblasti v Československom období), Ioann Hodemarský
(Mukačevský greko-katolický biskup), Josyf Zmij-Myklušík
(vyznamný zakarpatský maliar), Tyvodar Lehockyj (historík,
archeólog, umenovedec, tvorca prvého múzea na
Zakarpatsku).