Známy
český profesor Fierlinger odporúčal svojim
študentom, ktorí cestovali na Zakarpatsko uskutočniť
projekt, ktorý vyhral konkurzné konanie, slovami: Ste
povinní budovať a vybudovať všetko tak, aby Podkarpatská
Rus raz bola parkom strednej Európy. Stalo sa to
skutočnosťou. Náš kraj je v súčasnosti
svojím spôsobom originálny a neopakovateľný. Množstvo
národov, náboženstiev, krajín a svojráznych
ľudí sa podieľalo na vytvorení toho, čo
dnes poznáme pod pojmom ZAKARPATSKO. Každý
človek tu môže nájsť niečo
zaujímavé pre seba, niečo blízke a
zároveň originálne.
Obyčajne
všetko zaujímavé sa začína z romantickej a
tajuplnej histórie Zakarpatska:
Štáty a štátne zväzky,
ktorých bolo Zakarpatsko súčasťou alebo s ktorými
mali spoločné hranice
1. Geto-dácky
40. roky pr. n. l.
2. Rímska ríša
územie Zakarpatska tvrolilo
kontaktné teritórium s
provinciou Dácia od 107 roku
n. l.do 3. stor.n. l.
3.
Zväz Avarov 7. stor. n. l.
4. VeLká Morava 9. stor. n. l.
5. Prvé Bulharské kráLovstvo
9. stor. n. l.
6. Kyjevská Rus 10. stor. n. l.
7. Maďarské kráLovstvo 11.-16.
stor. n. l.
8. Haličsko-volynské kniežactvo
12.-14. stor. n. l.
9. Transylvánia 16.-17. stor. n.
l.
10. Rakúska ríša 16.
stor. do roku 1867
11. Maďarská republika 1848-1849
12. Rakúsko-Maďarsko
1967-1918
13. Maďarská republika 1918-1919
14. Huculská republika od decembra
1918
do júna1919
15. Maďarská republika rád
1918-1919
16. Československá republika 1918-1939
17. Karpatská Ukrajina 14.-18.3.1939
18. Maďarská monarchia
1938-1944
19. Sovietsky zväz /SSSR/ 1945-1991
20. Ukrajina 24.08.1991.
AUTONÓMNE CELKY
NA ÚZEMÍ ZAKARPATSKA:
Ruská
Marka 11. stor
Ruský
dištrikt roky 1849-1950
Ruská
Krajina rok 1918
Podkarpatská
Rus 1938
Zakarpatská
Ukrajina 1944-1946
Zaujímavosti:
Zakarpatsko /celková
plocha 12, 8 tisíc km štvorcových/ zaberá 2,1%
územia Ukrajiny.
Lokality s najčastejším
výskytom búrok na Ukrajine Velykyj Bereznyj a Rachiv;
ročne sa vyskytuje 43 búrkových dní.
Lokalita s najhrubšou
snehovou pokrývkou na Ukrajine je Ruská Mokrá. Sneh sa
tu zadržiava v priemere 116 dní v roku.
Najvyššou
horou Ukrajiny je Hoverla. Jej nadmorská
výška dosahuje 2.061 m.
Najvyššie
jazero Ukrajiny je Synevyr. Jeho plocha je 0,07 km
štvorcových, nachádza sa vo výške 989 m n. m.
Najvyššie
položené mesto Ukrajiny je Rachiv s nadmorskou
výškou 820 m. V tomto meste sú aj najvyššie
výškové rozdiely medzi ulicami, pohybujú sa od 400 m
do 900 m.
Najvyššie
položenou dopravnou magistrálou Ukrajiny je
autodráha v Jabluneckom priesmyku, ktorá sa nachádza vo
výške 931 m n.m.
Najdlhší
želežničný tunel Ukrajiny je
Ščerbyn-Sianky, meria 908 m.
V priebehu
historického vývoja osud zakarpatského národa
predurčovali vodcovia a vládcovia krajín, ku ktorým
Zakarpatsko bolo pričlenené. Mnohí z nich ostali v
pamäti ako múdri vládcovia a ľud im z
vďačnosti postavil nemálo pamätníkov a sôch.
Na zlých sa snažil čím skôr zabudnúť.
Ale dejiny sa vymazať nedajú.
Geto-dácky
štát
Burebista
vodca Getov a Dákov 40. roky pred naším letopočtom
Decembal
vodca Getov a Dákov 106 r. n. l.
Rímske
impérium /kontaktná provincia s Dáciou/
Markus Ulpius
Trajanus imperátor /roky 98-117n. l./
Zväz
Avarov
Avarskí
vodcovia 6.-7. stor. n. l.
Veľká
Morava
Svätopluk
veľkomoravské knieža /roky 874-894 n. l./
Vládol
v západnou časťou historického Zakarpatska.
Dá sa
predpokladať, že knieža Laborec mu bol podriadený.
Prvé
Bulharské kráľovstvo
Simeon
kráľ /roky 892-927 n. l./
Mal pod
kontrolou územie regiónu v jeho nížinných
oblastiach
Maďarské
kráľovstvo
Dynastia
Árpádovcov počínajúc
kniežaťom
Árpádom /904-907/
Štefan
I. Svätý /1000-1038/
Peter
/1038-1041/
Samuel Aba
/1041-1046/
Peter
/1046-1061/
Belo I.
/1061-1063/
Šalamún
/1063-1074/
Gejza
/1074-1077/
Ladislav I.
Svätý 1077-1095/
Koloman I.
/1095-1114/
Štefan
II. /1114-1131/
Belo II.
Slepý /1131-1141/
Gejza II.
/1141-1161/
Štefan
III. /1161-73/
Ladislav II.,
protikráľ /1162-1163/
Štefan
IV., protikráľ /1163-1164/
Belo III.
/1173-1196/
Imrich
/1196-1204/
Ladislav III.
/1204-1205/
Ondrej II.
/1205-1235/
Belo IV.
/1235-1270/
Štefan
V. /1270-1272/
Ladislav IV.
1272-1290/
Ondrej III.
/1290-1301/, posledný s dynastie Árpádovcov
Boj o
vládu
Ladislav
/1301-1305/
Otto
/1305-1308
Obdobie
vlády talianskej dynastie z Anjou
Karol
Róbert /1308 /1320-1382/
Ľudovít
I. Veľký
Mária
I. z Anjou /1982-1385/
Karol II.
Malý Neapolský /1385-1387/
Žigmund
Luxemburský /1387-1437/
Albrecht
Habsburský /1437-1439/
Alžbeta
/1439-1440/
Vladislav I.
Jagelonský /1440-1444/
Ladislav V.
Pohrobok /1444-1457/
Regent Ján
Huňady /1446-1453/
Matej I.
Huňady /Korvín/ /1458-1490
Regent Michal
Szilágyi /1458/
Fridrich III.
Jagelonský z ligy Goranských /1459/
Vladislav II.
/1490-1516/
Ľudovít
II. /1516-1526/
Turecká
expanzia v Maďarsku.
Rozpad
Veľkého Maďarska na niekoľko častí.
Vládca
Ján Zápoľský /1526-1541/
Západná
časť Maďarska ako súčasť Rakúska
Rakúska
dynastia Habsburgovcov
Ferdinand I.
/1526-1564/
Maximilián
II. /1564-1576
Rudolf II.
/1576-1608/
Matej II.
/1608-1609/
Ferdinand II.
/1618-1637/
Fedinand III.
/1637-1657/
Leopold I.
/1657-1705/
Jozef I.
/1705-1711/
Karol III.
1711-1740/
Mária-Terézia
/1740-1780/
Jozef II.
/1780-1790/
Leopold /II
/1790-1792/
František
II. /1792-1835/
Ferdinand V.
/1835-1848/
Východná
časť Maďarska ako súčasť Transylvánie
Transylvánske
kniežatá
Štefan
Bátori /1576/
Krištof
Bátori /1576-1581/
Žigmund
Bátori /1599-1603/
Mozes
Székely /1603/
Štefan
Bočkai /1605-1606/, panovník
Maďarska
a Transylvánie
Žigmund
Rákoci /1607-1608/
Gábor
Bátori /1608-1619/
Gábor
Betlén /1613-1629/
Juraj I.
Rákoci /1630-1648/
Juraj II.
Rákoci /1648-1660/
Žofia
Bátori a jej syn František I Rákoci
Michal Apafi
/1661-1690/
Imrich
Tököli a Elena Zrínska /1690-1703/
František
II. Rákoci /1703-1711/
Maďarský
štát
Ľudovít Košút
/1848-1849/
Dualistický
štát Rakúsko-Maďarsko
František
Jozef /1848-1916/
Karol IV
/1916-1918/
Maďarský
štát
Michal
Károlyi /1918-1919/
Maďarská
republika rád
Béla
Kun /1919/
Huculská
republika
Stepan
Kločurak /december 1918-jún 1919/
Československá
republika
Prezidenti:
T. G. Masaryk
/1918-1935/
E. Beneš
/1935-1938/
J.
Syrový /september december 1938/
E.
Hácha /december 1938 marec 1939/
Karpatská
Ukrajina
Avhustyn
Vološyn /1938 marec 1939/
Maďarský
štát
Horthy
Miklós Horti de Nagybánya /1938-1944/
Zväz
sovietskych socialistických republík
Generálni
tajomníci ÚV KSSZ:
J. V. Stalin
/Džugašvili /1944-1953/
H. M. Malenkov /1953/
N. S. Chruščov/1954-1964/
L. I.
Brežnev /1964-1982/
J. V.
Andropov /1982-1984/
K. U.
Černenko /1984-1985/
M. S.
Gorbačov /1985-1991/
Ukrajina
Prezidenti:
L. M.
Kravčuk /1991-1994/
L. D.
Kučma /1994-
Zaujímavosti
Najhlbšie
umiestnené liečebné zariadenie na Ukrajine
je v Solotvyne. V priestoroch slaných jaskýň sa
nachádza v hĺbke 300 m alergologická klinika.
Prvá
univerzita na Zakarpatsku vznikla v roku 1945 v
Užhorode. V októbri roku 1945 v jej rámci existovali
štyri fakulty /fakulta dejín, filologická fakulta,
biologická fakulta a fakulta medicíny/. Od založenia
univerzity počet absolventov-špecialistov dosiahol 40 000. Mnohí
z nich sú dnes akademikmi, profesormi, vedeckými
pracovníkmi v rôznych oblastiach osvety, kultúry, ochrany
zdravia a národného hospodárstva. Univerzita participuje
na riešení dôležitých
vedeckovýskumných úloh z oblasti jazykovedy,
dialektológie, karpatistiky, fyziky a chémie polovodičov,
teoretickej fyziky, fyziky elektronicko-atómových spojení.
Najväčším
hudobným nástrojom na Ukrajine je
huculská drevená fujara /trembita/, ktorá meria 4 m.
Najväčšieho
skokana ukrajinskej fauny predstavuje skokan hnedý,
ktorá sa vyskytuje výlučne len na Zakarpatsku. Skáče
do dĺžky dvoch metrov a do výšky jedného metra.
Nastarší
človek sa na území Ukrajiny a Strednej Európy sa
objavil pred miliónom rokov v blízkosti
Koroleva vo Vynohradivskom okrese.
Bohaté
na lesy a riedko obývané zelené pohorie Karpát poskytovalo
ideálny priestor pre založenie veľkého počtu kláštorov.
Využili ho predovšetkým mnísi, ktorí prišli
do nášho regiónu spolu so žiakmi Cyrila a Metoda. Neskôr
kláštory začala všetranne podporovať i miestna
šľachta lebo život v nich bol spojený s rozvojom a
šírením osvety a kultúry v ťažko dostupnom
teréne. Dnes už nie je tajomstvom, že v starobylom
Hrušivskom kláštore existovala tlačiareň a v
Mukačevskom mali bohatú knižnicu. V súčasnosti je
na území Zakarpatska v prevádzke 30 kláštorov.
Z nich sú najznámejšie:
1. Mukačevský
kláštor /ženský, pravoslávny/ v Mukačeve /založený v 14. stor./
2. Imstyčevský
/mužský, gréckokatolícky/ v Imstyčeve
/z roku1687/
3. Uhoľský
/ženský, pravoslávny/ v Uhli /z 10. stor./
4. Čumalivský
/ženský, pravoslávny/ v Čumaleve /z roku 1925/
5. Bedevľanský
/ženský, pravoslávny/ v Bedevli /z roku 1929/
6. Dombocký
/ženský, pravoslávny/ v Rokošyne
/z roku 1932/
7. Malobereznianský
/mužský, gréckokatolícky
/ v M. Bereznom /z roku 1742/
8. Drahivský
/ženský, pravoslávny/ v Drahove-Zabrodi
/založený v 13. stor./
9. Lypčanský
/ženský, pravoslávny/ v Lypči /z roku 1925/
10. Izanský
/mužský, pravoslávny/ v Iza-Nankove
/z roku 1920/
11. Chustský
/mužský, pravoslávny/ v Chust-Horodylove /z roku 1920/
12. Pryboržavský
/ženský, pravoslávny
/v Pryboržavskom-Zadnom /z roku
1933/
13. Kopašnevský
/ženský, pravoslávny/ v Kopašňove
/z roku 1936/
14. Boroňavský
/mužský, gréckokatolícky
/ v Boroňave /z roku 1716/
15. Svaľavský
/ženský, pravoslávny/ v Svaľave
/z roku 1997/
16. Užhorodský
/ženský, rímokatolícky/ v Užhorode
/z roku 1996/
17. Chustský
/mužský, pravoslávny/ v Chust-Kolesarove
/založený v 20. stor./
18. Tyšivský
/mužský, pravoslávny/ v Tyševe
/z roku 2000/
Každý
kraj je niečím zvláštny, typickým len pre jeho
región, na čo môže byť hrdý aj za hranicami
svojej vlasti. Pýchou Zakarpatska sú chránené
drevené kostolíky. Postavili ich bez použitia
jediného klinca ľudoví majstri-stavitelia v
špecifických architektonických slohoch
príznačných iba pre určitý terén. Známy
je bojkovský typ cerkvi, ktorý nesporne
patrí k začiatočným variantom karpatských
drevených kostolíkov. Konštrukcia chrámov je
trojzrubová s troma kupolami so stanovou strechou, ktorá je
niekoľkokrát lomená. Vo východo-západnom smere
k lodi prilieha užší pravouhlý babinec a oltárna
časť. Na spojoch sa nachádzajú výseky vo forme
lastovičieho chvosta. Zvláštnosťou lemkovského
kostolíka je prenesenie ťažiska stavby
premiestnením výškovej dominanty z centrálneho zrubu
lode na vysokú zvonicu postavenú nad babincom alebo vedľa
neho. Aj keď lemkovský kostolík nemá stanovú
strechu nad niektorým zo zrubov, ale je zamenená dvojvalbovou
strechou, nesmie jej chýbať baroková kupola. Pôdorys
kostolíka huculského typu má formu
kríža a pozostáva z piatich zrubov. Prostredný zrub
je širší než sú bočné zruby
/južný a severný/ a ich dĺžka je o niečo
kratšia než je dĺžka východného zrubu a
západného. Centrálny zrub v strede svojej
výšky prechádza z pravouhlej formy na osemhrannú a
tým aj baňatá strecha nadobúda takúto podobu. Jednokupolový
päťzrubový huculský chrám sa vyznačuje
svojou kompaktnosťou a štíhlosťou. Bojkovský,
lemkovský a huculský typ dreveného kostolíka dostal
pomenovanie podľa jednotlivých etnických skupín,
ktoré osídľujú karpatský región.
Drevené kostolíky sa na Zakarpatsku nachádzajú
v týchto lokalitách: Vyška, Užok, Suchyj, Tyčiv,
Bukovec, Pylypec, Danylovo, Krajnykovo, Verchnij Studenyj, Husnyj,
Koločava-Horb, Koločava-Imšaď, Seredne Voďane
/dolný a horný chrám/, Synevyrská Poľana,
Toruň, Svaľava-Bystryj, Podobovec, Huklyvyj, Jalove, Kolodne,
Siľ, Kostryno, Lazivščyna, Jasiňa, Neresnyca,
Viľchovyca, Dilove, Lokiť, Deškovyca, Sokyrnyca, Likicary,
Domašyn, Stužyca, Izky, Repynne, Nyžnij Studenyj, Serednij
Studenyj, Oleksandrivka, Užhorod /múzeum/. V. Hrabivnyca,
Zadiľske, Lubňa.
Na
Zakarpatsku sú zastúpené takmer všetky
európske architektonické slohy. Počínajúc
neskorobyzantským slohom, cez románsky, gotický, renesančný
sloh, barokový a klasický romantický sloh až po slohy
19. stor. začiatku 20. stor., ku ktorým patrí
secesný, eklektický a barokový až po funkcionalizmus
a konštruktivizmus. V stredoveku, pre ktorý je
príznačná gotika a baroko, sa objavili
ťažké kamenné masívne kostoly /cerkvi/,
ktoré symbolizovali silu náboženstva. Charakteristické
sú pre ne vertikálne kompozície a spájanie
kresťanskej viery v architektúre s láskou k životu,
majú krátšiu priečnu loď, klenuté obloky a
pomerne zložitý podporný systém.
STAROBYLÉ
KAMENNÉ CERKVI ZAKARPATSKA sa nachádzajú v
Kiďoši, Horjanach, Vyškove, Užhorode, Berehove, Bobove,
Čope, Lypove, Vynohradove, Ťačeve, Chuste, Četove,
Mužijeve, Varach, Mukačeve, Derenkovciach, Bilkach, Časlovciach,
Strumkivke, Paladi, Komarivciach, Velykej Bihani, Bodoleve, Berehach, Bene,
Čornotysove, Šalankach, Ivanivke, Boržave a Hute.
Zaujímavosti:
Najsevernejšia
lokalita sveta, kde sa pestuje čaj sa
nachádza na hore Krasna Horka neďaleko Mukačeva.
Na
Zakarpatsku sa nachádza jediný na svete pamätník
postavenmý poštárovi Fedorovi Feketemu v
Turja-Rremetach /Perečinský okres/
Na
území Zakarpatska sa v Užhorode na
nábreží Nezaležnisť nachádza najdlhšia
lipová alej Európy.
Geografický
stred kontinentálnej Európy je
situovaný v blízkosti obce Dilove, v Rachivskom okrese /48030´
severnej šírky 23023´
východnej dlžky/.
Prvé
obranné opevnenia na území Zakarpatska
pochádzajú z doby bronzovej. Boli to hradiská
obohnané zemným valom, napríklad Ardanivske hradisko,
ďalšie sa nachádza v Strempure /okres Iršavský/, v
Hališ-Lovačke /v Mukačeve/. Ale najdokonalejší tvar
obranných stavieb predstavujú hrady
11.-17. stor. Na Zakarpatsku je známych dvanásť
sredovekých hradov. Feudálny hrad predstavuje v podstate
špecifický architektonický žáner typický
pre stredovek. Natoľko je spojený so svojou dobou, že tak ako
v nej vznikol, s ňou aj zanikol. Poznáme dva typy hradov. Prvý
typ predstavuje hrad-parazit, ktorý plnil kontrolnú
funkciu a na výber daní z podriadeného územia, a z
ktorých podnikali útoky na kontrolované územie. Druhý
typ je strážny hrad na podriadenom
území. Ide prevažne klasické stredoveké hrady.
Ide prevažne o klasické sredoveké hrady. Majú dve
štandardné formy štvorstennú, kde sa na
bočných stenách sa nachádzajú obranné
reduty a osemstennú, ktorá často mení svoj tvar, ale
v prípade zakarpatských hradov sa architektonický sloh
trocha prispôsobil zemepisnej polohe v horskej oblasti.
Hrady na
Zakarpatsku:
1. Užhorodský /v
Užhorode/, postavený v 11. stor. v súčasnosti sa v
ňom nachádza múzeum
2. Mukačevský /v
Mukačeve/ postavený v 11. stor. v súčasnosti je v
ňom múzeum
3. Nevycký /v Nevyckom,
Užhorodský okres/ zrúcaniny hradu pochádzajú
z 13.-16. stor., v súčasnosti sa využíva na turistiku
4. Seredňanský /v Serednom,
Berehovský okres / zrúcaniny hradu pochadzajú z 12.-18.
stor.
5. Kvasivský /v Kvasove,
Berehovský okres/ zrúcaniny hradu sa datujú z 12.-16.
stor.
6. Čynadijevský /v
Čynadijevo, okres Mukačevský/ parková stavba
pochádza z 15. stor.
7. Korolevský /v Koroleve,
Vynohradovský okres/ zrúcaniny hradu siahajú do 12.-17.
stor.
8. Chustský /v Chuste/
zrúcaniny hradu pochádzajú z 11.-18. stor.,
slúži turistike.
9. Vynohradovský /vo Vynohradove/
zrúcaniny hradu siahajú do 11.-16. stor.
10. Bronecký /v
Broňkách, Iršavský okres/ zrúcaniny hradu
sú z 13.-14. stor.
11. Boržavský /vo
Varách, Berehovský okres/ zrúcaniny hradu siahajú
do 11.-17. stor.
12. Vyškivský /vo
Vyškovom, Chustský okres/ zrúcaniny hradu
pochádzajú z 13.-14. stor.
Keďže
hrady sa využívali na vedenie vojen, pre pokojný
svetský život už nevyhovovali, preto si
šľachtické rodiny začali stavať
útulnejšie, avšak priestranné kaštiele. Zakarpatské
šľachtické kaštiele sa vyznačujú
priestrannosťou, prepychom a nádherou interiéru, svojou
originálnosťou i rôznorodosťou architektonických
slohov, veľkou mierou využívaných pri vonkajšej
výzdobe.
Uvádzame
aspoň niektoré z nich:
1. Hrad-vila ŠchonböN /nachádza
sa v ňom
sanatórium Karpaty, okres
Mukačevský/
2. KaštieL Peréni /vo
Vynohradove/
3. KaštieL Dovhai /v Dovhom, okres
Berehovský/
4. KaštieL Rákoci /v
Mukačeve/
5. KašteL Drugetti /v Užhorode/
6. KaštieL Betleni /v Berehove/
7. KaštieL Ploténi /vo
Veľkých Lazoch,
okres Užhorodský/
Zaujímavosti:
Karpatský
región svojou rozlohou predčí niektoré
štáty sveta: Luxembursko,
Vatikán, Lichtenštajnsko, Maltu, Monako, San-Marino, Andorru,
Cyprus, Singapur, Katar, Malvíny, Bahrajn, Libanon, Gambiu, Kapverdy,
Komory, Maurícius, Svätý Tomáš a Principov
ostrov, Seyschely, Vanuatu, Západnú Samou, Tongo, Tuvalu,
Mikronéziu, Marschalove ostrovy, Palau, Guam, Nauru, Kiribati, Bahamy,
Barbados, Jamajku, Trinidad a Tobago, Grenadu, Svätý Krištof a
Nevis, Antiguu a Barbudu, Dominikanskú republiku, Svätý
Vincent a Grenadini, Svätú-Luciu.
Počtom
obyvateľstva región prevyšuje Island, Džibutsko,
Západnú Saharu, Rovníkovú Guineu, Guineu-Bissau,
Svazijsko, Belize, Surinam, Haiti, Vanuatu, Fidži, Šalamúnove
ostrovy.
Zakarpatsko
predstavuje križovatku rôznych kultúr, národov a
vierovyznaní. Stretli sa tu rôzne etniká, ba dokonca aj
rôzne geografické a klimatické pásma. A predsa
žiadne vojny, žiadne katastrofy nenarušili priateľké
vzťahy medzi národmi, náboženstvami, kultúrami a
štátmi, ba dokonca aj desivé Karpaty chránia
Zakarpatskú nížinu od chladných vetrov. Nemôžme
sa ani diviť, že v spleti všetkého vznikli
originálne názvy obcí Zakarpatska s veľmi
zaujímavými verziami ich pôvodu:
1.
Užhorod mesto /horod/ nad riekou Už. Názov
pochádza zo starobulharského σγξλό, čo znamená uhlie
a σγξλ vo
význame uhol a tiež od slova σηξκ, čo
znamená úzky, napríklad
úzka dolina rieky Uh (Už) alebo z tureckého
spojenia ung a oung, ktoré znamenajú pravý.
2.
Mukačevo názov pochádza od slova μyκΰ s
významom trápiť sa, napríklad pri
výstavbe mohutného hradu Palanok, alebo od
staroslovanského μyκΰ s
významom múka. Je známe, že v tom
čase sa na rieke Latorici nachádzal velikánsky
mlyn na obylie.
3. Chust
je maďarského pôvodu /územie vojvodu Husta/.
4.
Berehovo je slovanský názov, znamená miesto na brehu
na pevnine.
5.
Ťačiv názov je staronemeckého pôvodu Deusch-au,
Tyjč-au, Tyjčo, v preklade to znamená nemecká
obec.
6. Vynohradovo
miesto pestovania viniča.
7. Svaľava
pôvod má v starouhorskom a staroslovanskom solva, čo
označuje miesto, na ktorom vyteká slaná
/minerálna/ voda.
8. Rachiv
názov pochádza od slova πΰυσβΰςθ, čo
znamená počítať, ale je
možné, že označuje územie pana Racha.
9. Iršava
názov pochádza zo staroslovanského ³πζΰβΰ. Rieka
Iržavka alebo Iršavka obsahovala
veľké množstvo oxidu železa,čo jej dodávalo
hrdzavé sfarbenie. Starý názov Ilošava
pochádza od priezviska pánov tohto územia.
10.
Perečyn pochádza od slova οεπεςθν,
čo znamená miesto, kde sa pretínajú cesty,
križovatku alebo znamená územie pána Perečiho.
11. Velykyj
Bereznyj názov pochádza od pomenovania veľký
brezový les.
12. Mižhirja
je novšie pomenovanie, označuje miesto
medzi horami.
13. Volovec
názov označuje miesto, na ktorom prezimovával
dobytok /voly/ z polonín.
Názvy
ďalších obcí:
Roztoky,
Hať, Hrebľa, Vyr, Zaričča, Užok, Syňak,
Kaľnyk, Kamjanka pochádzajú od
hydronymov riečka, voda, potoky, bažiny.
Cholm, Dilok,
Dilove, Kopynivci, Pryslop, Bereh, Zaperediľľa, Vertep, Kut
boli pomenované na základe oronymov hory, hora.
Tysanka,
Bereznyj, Sokyrnyca, Čertiž, Horinčovo, Jablunevo, Kalyny,
Orichovyca, Lypovo, Loza, Lozianske, Smerekovo, Verbovec, Hruševo,
Ternovo, Oľšavka, Hrabovo, Duby, Dubove, Dibrova, Dubrivka,
Jasiňa, Trosnyk, Trosťanyca, Kolodne, Liskovec, Lisarňa, Dračyno,
Koropec, Strojno, Berezove, Barvinok, Bobovyšče, Bukovec,
Kaštanovo, Topolyn, Lopušanka, Repynka, Viľchovatyj,
Viľchivci, Viľšany dostali svoje
názvy od slov, označujúcich lesy, drevo, odrody
stromov a rastlín.
Kamjanyca,
Cehoľňa, Uhlyca, Kopašnevo, Kopaňa, Bereh, Ploska, Majdan,
Kosyno, Lazy, Poľana, Luh, Luhy, Lazyščyna vznikli
z pomenovaní na označenie pôdy, rolí.
Nove selo,
Svoboda, Novoselyca, Pasika, Perelaz, Vorota pochádzajú
od slov, určených na pomenovanie obcí a
hospodárskych budov.
Turja-Poľana,
Turja Remeta, Turičky, Vovkove, Komarivci, Kobylecka Poľana,
Kiďoš, Bilky, Žukovo, Medvežyj, Olenevo, Koropec, Čop,
Osava, Holubyne, Rakošyno, Rakovo, Lysyčevo, Kobylynec,
Kľačanovo, Meškarňa, Kučava, Ploskanovyca, Volosianka,
Volovec, Volovoje, Byčkovo, Verecky, Kerecky, Baranynci, Stryhaľňa,
Skotarske boli pomenované na základe slov
používaných na označenie živočíchov.
Ako vravievali naši predkovia
sú dni na prácu a dni na odpočinok. Zakarpatsko je
známe dodržiavaním svojich originálnych a
svojráznych tradičných sviatkov. Do dnešných
dní sa na vidieku aj v mestách uchovali vianočné
koledy, v ktorých účinkujú dospelí a deti. Počas
veľkonočných sviatkov vídať ako sa pri
cerkvách zhromažďujú veriaci s tradičnými
košíkmi na posviacku. Ale aj iné národnosti
žijúce na Zakarpatsku si uchovávajú svoje zvyky a to
bez rozdielu na to, či je to sviatok Chanuka u Židov alebo Vianoce u
Maďarov a Nemcov, či Maslenica
/fašiangy/ u Rusov, alebo Turice v prípade Ukrajincov a
Rómov, či Mercišor u Rumunov.
ŠTÁTNE SVIATKY:
1. Nový
rok 1. január
2. Vianoce
7. január
3. 8 marec
Deň žien
4. máj
1.-2. máj Deň solidarity pracujúcich
5.
Veľká noc /apríl, máj podľa kalendára/
6. 9.
máj Deň mieru a víťazstva
7. Turice
40 dní po Veľkej noci
8. Deň
ústavy 28. jún
9. Deň
nezávislosti 24. august
Tradičné kresťanské sviatky:
1.
Štedrý večer 6. 8. január podľa starého
gregoriánskeho kalendára /24
december/
2. Narodenie
Ježiša 7.-8. január /25.-26. december
/ /koledovanie/
3.
Starý Nový rok 13.-14. január /1. január/
/vinšovanie do príbytku ako
prvý vchádza chlapec,
Židia alebo Cigáni/
4.
Vodochrešči 18.-19. január /svätili vodu/
5.
Svätého Valentína 14. február /Deň
zamilovaných/
6.
Striteňňa 15.2 /2. február /prvý jarný
sviatok/
7.
Blahoviščeňňa Bohorodyci 7. apríl
/ženský sviatok/
8.
Veľká noc podľa kalendára v apríli alebo v
máji
/posviacka pasiek, oblievanie s
parfémom/
9. Juraja
6. máj /oblievačky vodou v mnohých
obciach regiónu/
10. Trojica
/Turice/ 40 dní po Veľkej noci
/posviacka lipových vetví/
11. Ivana
/Kupala/ 7. júl / dozrievajú prvé hrušky/
12. Petra a
Pavla 12. júl /30. jún/ /sezóna kúpania/
13. Iľju
2. august /začiatok jesene/
14.
Preobražene Hospodne 19. /6./ august
15.
Uspiňňa Bohorodyci 28. august /jesenná sezóna/
16.
Usiknoveňňa holovy Ivana Chrestyteľa /Hlavosiky/
11./29./ september /nesmelo sa
jesť z taniera ovocie,
ktoré pripomínalo hlavu sv.
Jána Krstiteľa/
17.
Vozdviženije Čestnoho Chresta /Zdvihy/ 27./14.
/ september /schovávajú sa
hady, neradno chodiť
do lesa/
18. Pokrovy
14. október /posledná hubová sezóna/
19. Andreja
13. december /dievčatá hádajú, ktorý
chlapec je im súdený/
20. sv.
Mikuláša 19. /6./ december /deti dostávajú
sladkosti do topánok na okne/