Posledné
sčítanie obyvateľstva na Zakarpatsku v roku 1989
ukázalo, že celkový počet dosiaho1.252.300 osôb. Užhorod,
hlavné mesto Zakarpatska, mal takmer 120.000 obyvateľov. Priemerná
hustota v regióne bola 98,3 ľudí na km2. Väčšinu
z celkového počtu osôb Zakarpatska tvorí vidiecke
obyvateľstvo – 754.400 osôb, čo predstavuje 58%. Mestské
obyvateľstvo 522.300 osôb tvorí 42%. Z hľadiska
pohlavia, žien je 665.000, mužov – 621.000. V rokoch 1959-2000
počet obyvateľov vzrástol 1,4 krát. Najvyšší
prírastok zaznamenal Užhorodský, Ťačovský,
Mukačevský, Chustský a Vynohradivský okres. Celkový
počet osôb v každom z nich presahuje 100.000 obyvateľov. Najnižší
prírastok bol zaznamenaný v horskom Veľkobereznianskom a v
nížinnom Berehovskom okrese.
V
súčasnosti má Zakarpatsko 712.000 obyvateľstva
prácovného veku. 540.000 je zamestnaných, 80.000
predstavujú sezónni pracovníci, 573.000 nemá
pracovný vek a 17.000 je nezamestnaných. Okrem toho tu žije
240.000 dôchodcov, 36000 mnohodetných rodín, 44.000 telesne
postihnutých, 40.000 prestárlych a osamotených
obyvateľov.
Na
Zakarpatsku žijú predstavitelia 76 rôznych
národností:
1. UKRAJINCI
predstavujú 976.479 obyvateľov, čo je 78,4 %, tvoria
väčšinové obyvateľstvo. Delia sa na štyri
etnické skupiny: Bojkovia – žijú vo Voloveckom a
Mižhirskom okrese, Lemkovia – vo Velykobereznianskom, Huculi
– v Rachivskom okrese, Dolyňania – v nížinných a
podhorských regiónoch.
2.
MAĎARI, ktorých je 155.700, tvoria 12,5% obyvateľstva;
žijú v Berehovskom, Vynohradivskom, Užhorodskom a Chustskom
okrese.
3. RUSI
sú zastúpení 49.458 obyvateľmi, t.j. 4%
obyvateľstva regiónu. Žijú v Užhorode,
Mukačeve, Svaľave a Čope.
4. RUMUNI
dosahujú počet 29.485 osôb, čo je 2,4%
obyvateľstva. Žijú v Solotvynskom okrese.
5.
RÓMOVIA, ktorých je 12.131, predstavujú 1%
celkového počtu obyvateľstva. Žijú v
Užhorode, Berehove, Svaľave, Koroleve, Mukačeve a Vyloku.
6.
SLOVÁCI sú zastúpení počtom 7.329 a tvoria
0,6% obyvateľstva. Žijú v Užhorodskom, Svaľavskom a
Perečynskom okrese.
7. NEMCI,
ktorých tu je 3.478, predstavujú 0,3%, sústredení
sú v Pavšyne, Palanku, Syňaku, Usť-Čornej,
Ťačove a Nimeckej Mokrej.
8. ŽIDIA
dosahujú počet 2.639 osôb, t.j. 0,2% obyvateľstva. Žijú
v Užhorode, Mukačeve a Chuste.
9. BIELORUSI,
ktorých je 2.521, tvoria 0,2%. Žijú v Užhorode a
Mukačeve.
10.
ČESI, POLIACI, TALIANI, ARMÉNI, AZERBAJDŽANCI a iné
národnosti, predstavujú spolu 2.000 obyvateľov, t.j. 0,2%
obyvateľstva Zakarpatska. Žijú v Užhorode, Mukačeve,
Chuste a Rachove.
Uvádzame
aj historické kmene a národnosti, ktoré
v minulosti žili na tomto území. Boli to
predovšetkým Skýti - 7. stor. pr. n. l., Kelti - 5.-1. stor.
pr. n. l. , Sarmati - 1. stor. pr. n. l., Dáci - 1. stor. pr. n. l.,
Rimania - 2. stor. n. l., Geti - 2. stor. n. l., Burgundi - 3. stor. n. l.,
Vandali - 3. stor. n. l. Góti - 4.- 6. stor. n. l., Huni - 6. stor. n.
l., Avari - 6.-7. stor. n. l., Bulhari - 9. stor. n. l., Moravania - 9. stor.
n. l.
V
posledných dvoch storočiach emigrovalo zo Zakarpatska viac ako
400.000 obyvateľov. V súčasnosti sa s ich potomkami
stretávame v rôznych krajinách a kontinentoch našej
zemegule. Kvôli názornosti uvádzame približné
údaje o Ukrajincoch-Rusínoch Zakarpatska, ktorí
žijú v zahraničí /Údaje sme prevzali zo
zahraničných prameňov/.
EURÓPA
– v Maďarsku – 3.000, na Slovensku – 30.000, v
Česku – 12.000, Poľsku – 60.000, Chorvátsku – 5.000, Srbsku –
25.000, Rumunsku – 20.000. Značný počet emigrantov zo
Zakarpatska žije v ďalších štátoch
Európy – v Rakúsku, Nemecku, Moldave, Bielorusku, Rusku/. ÁZIA,
kde žije pomerne veľký počet osôb v Izraeli. AMERIKA
– v USA žije 620.000 prisťahovalcov zo Zakarpatska, v Kanade –
20.000, veľký počet ich žije v dalších
amerických krajinách – Argentíne, Brazílii a i. V AUSTRÁLII
– žije 2.500 Zakarpatcov.
Veľkomoravské
knieža Rastislav /846-870/ pripravil základy budúceho
štátu. Obrátil sa na byzantského vládcu s
prosbou, aby mu poslal kňazov, ktorí by mohli Božiu omšu
slúžiť v slovanskom jazyku. Imperátor vyhovel a vyslal
mu vierozvestov Cyrila a Metoda. Kyjevské knieža Volodymyr v roku
988 prijal kresťanstvo a spolu s ním ho prijala celá
Kyjevská Rus. V tom čase, a možno aj o niečo skôr,
tak urobilo aj obyvateľstvo Zakarpatska, ktoré bezprostredne
susedilo s Veľkomoravskou ríšou a Kyjevskou Rusou. Cirkev bola
najsilnejšou oporou feudálneho štátu. Miestne
obyvateľstvo udržiavalo kontakty tak s Východom ako aj so
Západom. Podiľské knieža Korjatovič v
Mukačeve založil pravoslávny kláštor a
grófi Drugetovci, ktorí pochádzali z Talianska, priviedli
na Zakarpatsko jezuitov. Keď postavenie Byzantskej ríše
upadlo, zosilneli vzťahy so západným kresťanstvom,
čo značnou mierou ovplyvnilo ďalší vývoj
miestnej kresťanskej kultúry. Okrem špecifického
rozdelenia Zakarpatska z hľadiska národnostného, nemenej
pestrá je rôznorodosť jeho náboženských
vierovyznaní, smerov a prúdov. Zaregistrovaných je ich
takmer tridsať.
1.
Ukrajinská pravoslávna cirkev /Moskovský
patriarchát/; 2. Ukrajinská pravoslávna cirkev
/Kyjevský patriarchát/; 3. Ukrajinská autokefálna
/samostatná/ pravoslávna cirkev; 4. Ruská
pravoslávna cirkev; 5. Spolok pravoslávnych
prívržencov starého obradu /bez súhlasu kňaza/;
6. Gréckokatolícka cirkev Zakarpatska; 7. Rímskokatolícka
cirkev Zakarpatska; 8. Zakarpatská reformovaná cirkev;
9. Cirkev adventistov siedmeho dňa; 10. Cirkev kresťanov siedmeho
sobotného dňa; 11. Cirkev adventistov-reformátorov; 12. Cirkev
evanjelických kresťanov; 13. Spolok nezávislých
cirkví kresťanov evanjelickej viery na Ukrajine; 14. Metodistická
cirkev; 15. Spolok kresťanov evanjelickej viery na Ukrajine
/päťdesiatnici/; 16. Spolok evanjelických kresťanov
/sobotníci/; 17. Svedkovia Jehovovi; 18. Novoapoštolská
cirkev; 19. Cirkev Živého Boha; 20. Cirkev Živej viery; 21. Cirkev
Zbierky Nového Zákona; 22. Cirkev Ježiša Krista
posledných dní /mormoni/; 23. Judaizmus; 24. Spolok svedomia
Krišnu; 25. Budhisti; 26. Moslimovia.
ZNÁME OSOBNOSTI ZAKARPATSKA
Najväčšie
bohatstvo každého kraja predstavujú ľudia. Tvorili
predchádzajúce dejiny, tvoria súčasnosť a
budú tvoriť budúcnosť. Výnimkou nie je ani
náš kraj, ktorý vo svete preslávili bádatelia,
spisovatelia, verejno-osvetoví pracovníci a
predovšetkým umelci.
Meno? Prínos?
Andrella
Mychajlo Autor
náboženských polemických diel
/1637-1710/
Bazylovič
Ioanykij Autor prvých diel z
dejín regiónu
/1742-1821/
Baluďanskyj
Mychajlo Prvý rektor Peterburskej univerzity
/1769-1847/
Baraboľa
Marko Spisovateľ-satirik
/1910-1945/
Bačynskyj
Andrij Biskup-osvietenec,
vydavateľ
/1732-1809/ piatich zväzkov Biblie
Bokšaj
Josyp Zakladateľ
Zakarpatskej maliarskej školy
/1891-1975/
Boršoš-Kumjatskyj
Julij Básnik a
pedagóg
/1905-1978/
Braščajko
Julij Prvý
predseda zakarpatskej «Prosvity»
/1879-1955/
Vološyn
Avhustyn Prezident Karpatskej
Ukrajiny,
/1879-1945/ bádateľ-pedagóg
Hadžega
Vasyľ Historik,
kňaz a pedagóg
/1864-1938/
Harajda
Ivan Historik, predseda
Podkarpatského
/1905-1945/
spoločenstva vied
Hľuk
Havrylo Maliar
/1879-1983/
Hrabar
Igor Maliar a autor
publikácie
/1871-1960/ «Istorija russkogo iskusstva»
Hrabovskyj
Emil Maliar
/1892-1955/
Hrendža-Donskyj
Vasyľ Spisovateľ,
žurnalista
/1897-1974/
Hodynka
Antonij Rektor Bratislavskej
univerzity, historik
/1864-1946/
Huca-Venelin
Jurij Zakladateľ slavistickej
historickej
/1802-1839/
školy bulharistiky
Demjan
Luka Zakarpatský
spisovateľ a folklorista
/1894-1968/
Dobrjanskyj
Adoľf Buditeľ,
námestník Ruského dištriktu
/1817-1901/
Dovhovič
Vasyľ Filozof,
prvý zakarpatský akademik
/1815-1883/
Duliškovič
Ivan Zakarpatský
historik, kňaz
/1815-1883/
Duchnovič
Alexander Buditeľ,
pedagóg, folklorista a spisovateľ
/1803-1865/
Dendeši
István Maďarský
básnik
/1629-1704/
Erdélyi
Adalbert Zakladateľ
zakarpatskej maliarskej školy
/1891-1955/
Žatkovič
Jurij Historik,
etnograf a prekladateľ
/1855-1920/
Zador
Dezyderij Známy
zakarpatský skladateľ a muzikológ
/1670-1739/
Zejkan
Ivan Vychovávateľ
ruského cára Petra II.
/1670-1739/
Zrínska
Ilona Pani Mukačeva,
jediná žena, ktorej sa
/1643-1703/ dostalo ocenenia za
statočnosť
od
tureckého sultana
Karabeleš
Andrij Zakarpatský
spisovateľ
/1906-1964/
Kassai
Anton Maliar
/1921-1991/
Kločurak
Stepan Vodca Huculskej
republiky
/1895-1980/ so sídlom v Jasyni
Kondratovič
Irynej Historik, viceprezident Podkarpatského
/1878-1957/ spoločenstva vied
Korjatovič
Fedir Knieža a
vladca Mukačeva, zakladateľ
/?-1414/ Mukačevského
kláštora
Kocak
Arsenij Filozof,
jazykovedec a básnik
/1737-1800/
Kocka
Andrej Maliar
/1911-1987/
Kralyckyj
Anatolij Spisovateľ, historik a
etnograf
/1834-1894/
Kukoľnyk
Vasyľ Riaditeľ
gymnázia vyšších vied v Nižyne
/1765-1821/
Lehockyj
Tyvodar Bádateľ-historik
a etnograf,
/1830-1915/ hudobný činiteľ
Lelekač
Mykola Bádateľ-historik
a prírodovedec, bibliograf
/1907-1975/
Lintur
Petro Zakarpatský
bádateľ-folklorista
/1909-1969/
Lodij
Petro Dekan
právnickej fakulty
/1764-1829/ Peterburskej univerzity
Lučkaj
Mychajlo Autor
«Dejín karpatských Rusínov»
/1789-1843/
Manajlo
Fedir Maliar
/1910-1978/
Markuš
Alexander Spisovateľ,
pedagóg a žurnalista
/1891-1971/
Marton
Ištván Zakarpatský
skladateľ
/1923-1996/
Matezonskyj
Kosťantyn Zakladateľ
prvého zboru
/1794-1858/ na Zakarpatsku
Maškin
Mychajlo Skladateľ, autor
známej piesne
/1926-1971/
«Verchovyno, maty moja»
Mytrak
Alexander Spisovateľ,
slovnikár a etnograf
/1837-1913/
Munkači
Mihály Maďarský
maliar svetového mena
/1837-1900/
Orlaj
Ivan Riaditeľ
gymnázia vyšších vied v Nižyne
/1771-1829/
Pavlovič
Alexander Buditeľ, spisovateľ
/1819-1900/
Paňkevič
Ivan Jazykovedec,
zakladateľ «Pedagogickej
/1887-1958/ spoločnosti
Pidkarpatská Rus»
Pastelij
Ivan Historik a
pedagóg
/1741-1799/
Pačovskyj
Vasyľ Básnik
a historik, autor pomenovania
/1878-1942/ Strieborná zem «Sribna
zemľa»
Pidhirjanka
Marijka Zakarpatská poetka
/1881-1963/
Potušňak
Fedir Básnik,
novelista, archeolog a etnograf
/1910-1960/
Rakovskyj
Ivan Spisovateľ-publicista
/1815-1855/
Roškovič
Hnat Maliar
/1854-1915/
Sabov
Jevmenij Literát,
zostavovateľ učebníc, pedagóg
/1858-1931/
Svyda
Vasyľ Sochár-drevorytec
/1913-1989/
Siľvaj
Ivan Buditeľ,
spisovateľ a básnik
/1838-1904/
Sova
Petro Regionalista,
bádateľ-historik
/1894-1984/
Stavrovskyj-Popradov
Jurij Básnik a publicista
/1850-1899/
Strypskyj
Hiador Etnograf,
bádateľ-historik
/1875-1946/
Tomčanij
Mychajlo Zakarpatský
spisovateľ
/1914-1975/
Fencyk
Jevhen Spisovateľ-publicista
/1844-1903/
Čopej
Vasyľ Filozof, autor
Rusko-maďarského slovníka
/1856-1934/
Čurhovič
Ivan Zakarpatský
pedagóg
/1791-1862/
Šoltés
Zoltán Maliar
/1909-1990/
Štefan
Avhustyn Predseda Snemu
Karpatskej Ukrajiny,
/1893-1986/ pedagóg
V
rôznych obdobiach na Zakarpatsku pôsobili významní
ľudia, ktorým sa dostalo svetového uznania. Bol to
Béla Bartók - maďarský skladateľ, Mór
Jókai - maďarský spisovateľ-románopisec,
Alexander Ipsilanti - grécky revolucionár, František Kazinci
- maďarský revolučný básnik, Ľudovít
Košút - vodca maďarskej revolúcie roku 1848, Ivan
Olbracht - český spisovateľ, Sándor Petöfi -
svetoznámy básnik, Ferenc Heverdle - maďarský maliar,
Šimon Hollósi - maďarský maliar, Mykola Sadovskyj -
ukrajinský divadelný režisér, Robert Maxwell -
známy mediálny magnát, Oľha Kobyľanska
-ukrajinská spisovateľka, Chosed Špira - jeden z lídrov
celosvetového chasydizmu, Roquel Kent - americký maliar.
Dejiny Zakarpatska sú
spojené s menami šľachtických rodín dobovej
Európy. V 14. storočí - to boli Rozgóniovci
/vládli v Dovhom/, Hunt-Pazmániovci /vo Vyškovovom/,
Peréniovci /v Sevľusi a ďalších 117 obciach/,
Dovhayovci /v Dovhom, Sojmach, Kušnyci, Volovom, Siľci, Iršave -
spolu v 20 obciach/, Drahušovci /v Solotvyne a ďalších 5
obciach/, bratia Balka a Draha /v Koroleve, Chuste, Ťačove, Ize a 32
obciach nachádzajúcich sa v blízkosti rieky Terebľa/,
Urmezeyovci /na Maramorošsku v 27 obciach/, Bilkey-Ilosvayovci / na
Maramorošsku v 24 obciach/, Pogányiovci /v dedinách doliny
riek Terebľa a Teresva/, Karacsinovci /v Bilkach, Lypči,
Horinčeve, Imstyčeve, Rakovci/, Drugetovci /v Užanskej
župe/, Dovhay-Petrovayovci /na brehu rieky Boržavy vlastnili 35
dedín/, Hunyadiovci /boli vlastníkmi 32 dedín a 2 miest na
juhu Zakarpatska/. U ďalších šľachtických
rodín 12.-19. stor. v Užskej župe vládli
Ápponyiovci, Stárajovci, Barkóci, Petrovayovci,
Vicmandiovci, Plotényiovci, Pongrácovci; v Maramorošskej
župe - Károlyiovci, Telekiovci, Tóldiovci, Kornišovci,
Stojkovci, Fischerovci, Réthyovci, Soploncaiovci, Pogániovci; v
Uhočskej - Peréniovci, Lovňajovci; v Berežskej zupe -
Schonbörnovci.