Kto
aspoň raz navštívil Zakarpatsko iste uzná, že v
Európe je len málo takých miest, ktoré by sa mu
vyrovnali pestrosťou a množstvom zelených porastov. Na
Zakarpatsku rastie približne 2 000 druhov vysokých tráv, z
ktorých, bohužiaľ, 44 druhom hrozí vyhynutie. Mimochodom
lesy tohto regiónu zaberajú plochu 500 000 ha /čo
predstavuje 45% plochy celého územia Zakarpatska/. Spomedzi
druhov lesných drevín sú najrozširenejšie buky -
58%, smreky - 31%, duby - 7%, ale vyskytuje sa aj breza, smrek, jelša,
hrab, tis, borovica, jaseň a javor. Vyskytujú sa
predovšetkým v horských oblastiach na hnedej lesnej
pôde a na horských lúčnych hnedozeminách,
ktoré sa v nížinách striedajú s drnovito-podzolovanou
pôdou a na hnedých pôdach podzolových.
Zakarpatsko
má celý rad historických parkov. Vo Velykom
Bereznom sa nachádza park z 19. storočia; v Užhorode je
Laudonov park, Pidzamkovyj park; v Mukačeve zase park so 140 druhmi
exotických drevín a kríkov; vo Vinohradove -
Perényiho park; v Karpatach - park Schonbörnovcov, v Buštyne -
park z 18. storočia; v Nevyckom - Wagnerov park /kaštieľ/; vo
Velykych Lazoch - Park Plotényiho; v Čerteži - park z roku
1848. Niet pochýb, že na Zakarpatsku boli udržiavané parky
už v stredoveku. Zakladali ich prevažne feudálne rody
Perényiovcov, Schonbörnovcov, Dovhayovcov, Drugetovcov,
ktorí k základaniu parkov prispievali tým, že
privážali z rôznych kútov sveta rozličné
druhy exotických rastlín. Dôkazom toho je aj
skutočnosť, že v roku 1701 sa v blízkosti
Užhorodského zámku nachádzalo
5 parkov - Kvetinový, Zvierací, Lúčny, Bociani park
/Žuravlynnyj/, Holubí park /Holubynnyj/. V Mižhirji,
Iršave, Stužyci, Plavji dodnes možno vidieť
pamätné duby, Užhorod sa pýši
500-ročným platanom a 300-ročným jaseňom.
Okrem
miestnych druhov rastlín sa náš kraj pýši aj
bohatou exotickou flórou. V súčasnosti sa na
Zakarpatsku vyskytuje viac než 300 druhov exotických
rastlín. Od ranej jari po neskorú jeseň jeden druh kvetov
strieda iný, a tak človek má neraz dojem, že sa
topí v záplave kvitnúcich drevín a kríkov. Spomeňme
aspoň forzítia zlatistá a forzítia zelenkastá,
jemné ružové kvety dulovca japonského,
ružové kvety jablone Nedzweckého,
karmínovo-červené kvety jablone floridskej alebo biele kvety
jablone čínskej, púčiky ružových kvetov
sakury japonskej, belavé a načervenalé kvitnúce
výhonky gaštanov, ďalej cyprušky, borovice
himalájske, duglasky, zimostráž
večnezelený, katalpa orgovanovolistá
/cigaretový strom/, paulovnia plstnatá /adamov strom/.
Pri vyratúvaní exotických rastlín
nemôžme nespomenúť strom z ďalekej Číny
- magnóliu /uhorkový strom/. V našom regióne sa
ich vyskytuje niekoľko druhov: ružová magnólia Soulang,
biela magnólia Kobus a fialová Lenne. Mimochodom, vedci zistili,
že v strede kvetu magnólie je vyššia teplota než je
teplota vonkajšieho prostredia. Skúste sa o tom
presvedčiť priložením svojej ruky ku kvetu
magnólie.
ČERVENÝ ZOZNAM
ZAKARPATSKEJ FLÓRY
1. Aster
alpinus (astra alpínska), 2. Lycopodium selado (chvostník
obyčajný), 3. Leucojum vernum (bledula jarná),
4. Leucojum aestirum (bledula letná), 5. Leontopodium alpinum (plesnivec
karpatský), 6. Erythronium dens-canis (kandrík psí), 7. Marsilea
quadrifolia (marsilea štvorlistá), 8. Narcissus anguasfolius
(narcis úzkolistý), 9. snežienka obyčajná,
10. Colchicum autumnale (jesienka obyčajná), 11. Frittilaria
meleagris (korunkovká veľká), 12. Pinus cembra (borovica
limbová), 13. Gentiana excisa (horec vyrezávaný), 14. Gentiana
lutea (horec žltý), 15. Taxus baccata (tis obyčajný),
16. Pinguicula (tučnica alpínska), 17. Crocus banaticus (krokus
banátsky), 18. Crocus Heuffelianus (šafran Heuffelov),
19. Fraxinus ornus (jaseň biely), 20. Larix polonica (smrekovec
opadavý poľský), 21. Campanula carpatica (zvonček
karpatský), 22. Rhodiola rosea (rozchodnica ružová), 23.
orgován uhorský, 24. Syringa Josikaea (plavúnik
alpínsky), 25. Melampyrum herbichii (čermeľ Herbichov), 26. Pyrola
carpatica (hruštička karpatská), 27. Sussurea Porcii, 28.
vŕba Kitaibelova, 29. Salix Kitaibelliana, 30. Symphytum cordatum
(kostihoj srdcovitý), 31. Euohorbia carpatica (mliečnik
karpatský), 32. Ribes carpaticum (ríbezľa karpatská),
33. Saxifraga carpatica (lomikameň karpatský), 34. Viola dacica
(fialka dácka),
35. Linum extraaxillare (ľan konáristý), 36. Kornblume
maramorosch (nevädza maramorošská), 37. Carduus bicolorifolius
(repa dvojfarebná), 38. Gentiana laciniata,
39. Phyteuma Vagneri (zerva Wagnerova), 40. Centaurea Konkae (nevädza
Kotschyho), 41. Achillea Schurii (rebríček Schurov), 42. Senecio
carpaticus (starček karpatský), 43. Leucantheum rutundifolia
(margaréta dlholistá), 44. Doronicum carpaticum
(kamzičník karpatský), 45. Silene dubia (silenka
pochybná), 46. Cirsium Waldsteinii (pichliač Waldsteinov),
47. Festuca carpatica (kostrava karpatská), 48. Ihymus seprullum
(dúška ozdobná), 49. Hespeus candida (večernica
belostná),
50. Phyteuma tetramerum (zerva Schurova), 51. Rumex carpaticus (štiavec
karpatský), 52. Dianthus compactus (klinček nakopený), 53. Aconitum
nanum (prilbica malá), 54. Aconitum Hostaneum (prilbica Hostova), 55. Aconitum
Jasquini (prilbica Jacquinova). 56. Cardamine Opizii (žerušničník
horký),
57. skalničník Preisov, 58. Chrysosplenium alpinum (slezinovka
alpínska), 59. Tozzia carpatica (vratič obyčajný), 60. Heracleum
carpatucum (boľševník karpatský), 61. rododendron
Kotschyho, 62. Prumula poloniensis (prvosienka poloninská), 63.
kropenáč, 64. Galium carpaticum (lipkavec karpatský), 65. Pulmonaria
Filarszkyana (pľúcnik Filarszkého), 66.veronika
Baumgartenova, 67. Melamphyrum saxosum (čermeľ skalný).
Živočíšne
spoločenstvá Zakarpatska sa môžu,
čo sa týka rôznorodosti, rovnať rastlinným
spoločenstvám. Žije tu 80 druhov cicavcov, 280 druhov
vtákov, 10 druhov plazov, 16 druhov obojživelníkov, 60
druhov rýb, 100 druhov mäkkýšov. V Karpatoch sú
sústredené tri štvrtiny všetkých cicavcov
Ukrajiny. Patrí k nim predovšetkým krt, líška, vlk,
medveď hnedý, jazvec, kuna, lasica, hranostaj, tchor, norka, vydra,
divá mačka, rys, zajac, veverica, ondatra, diviak, srna, jeleň
karpatský.
Spomedzi
vtákov je potrebné spomenúť hlucháňa,
tetrova, jariabka, bažanta, jarabicu sivú, prepelicu,
hrdličky, holuba, lysky, chriašteľa, cibíka
chochlatého. V našom regióne žijú
labuť, divá hus, rôzne druhy divých kačíc,
volavka, bučiak a iné vodné vtáky.
Z plazov je
rozšírená korytnačka stepná, jašterica,
užovka, vretenica
obyčajná, salamandra, užovka hladká. V riekach
Zakarpatska sa nachádza takmer polovica všetkých
sladkovodných rýb Ukrajiny - pstruh, hlavátka
podunajská, lieň, hlaváč, podustva.
ČERVENÝ ZOZNAM
KARPATSKEJ FAUNY
Cicavce:
1. Sorex alpinus
2. Neomys anomalus (Rejsec),
3. Podkovár veľký, 4. Podkovár malý,
5. Večernica Bechsteinova, 6. Večernica Ikonikova,7. Večernica
Naterrerova,
8. Večernica trojfarebná, 9. Ušiak obyčajný. 10.
Večernica malá, 11. Felis silvestris (Mačka divá), 12. Zubor,
13. Chyanomis nivalis ulpis, 14. Miniopterus schreibersi,
15. Myš tatranská, 16. Lutra lutra (Vydra), 17. Lutreola lutreola
(Norok európsky), 18. Mustela erminea (Hranostaj).
Vtáky:
1. Ciconia nigra (Bocian čierny), 2. Circaetus gallicus 3. Aquila
chrysaetos (Skalný orol), 4. Aquila pennata (Orol malý), 5. Milvus
milvus (Sup rudý), 6. Pandion haliaetus, 7. Falco peregrinus (Sokol
sťahovaný), 8. Bubo bubo (Výr), 9. Glaucidium passerinum
(Kuvičok vrabčí), 10. Aegolius funereus (Cibík
chochlatý), 11.Prunella collaris, 12. Tetrao urogallus rudolfi
(Hlucháň), 13. Drozd skalný, 14. Strix uralensis macroura
(Sova dlhochvostá).
Plazy:
1. Elaphe longissima (Užovka lesná).
Obojživelnici:
1. Rana dalmatina (Skokan hnedý),
2. Triturus montadoni (Mlok karpatský), 3. Triturus alpesrts-Laur (Mlok
vrchovský), 4. Salamandra salamandra (Salamandra škvrnitá).
Hmyz: 1.
Usač aľpijský, 2. Apollon (Parnasius apollo), 3.Smrtohlav, 4. Martinač,
5. Proserpine.
CHRÁNENÉ MIESTA
ZAKARATSKA
Najväčšou
prírodnou rezerváciou, v ktorej sú chránené
mnohé druhy živočíchov a rastlín, je
Karpatská rezervácia, založená v roku 1968. Pozostáva
z 1. Chustského masívu - Dolina narcisov, 2. Čornohorského
masívu - Hoverla,
3. Šyrokolužanského masívu - Uhľa, 4. Uhoľského
masívu.
Nemenej
známe sú národné prírodné parky -
Synevyr, Užanská dolina a tiež rezervácia Schidni
Karpaty-Stužyca. Okrem toho je v regióne zriadená
chovná stanica Ždymyr, v ktorej chovajú pstruhov a farma Iza
je zameraná na odchov jeleňa škvrnitého.
V tomto
regióne sa v súčasnosti nachádza 415
prírodných rezervácií a 494
rezervácií živej a neživej prírody. K
najznámejším z nich patrí 1. biosférna rezervácia -Stužyca /s bukovými a jedľovými pralesmi;
2. botanické rezervácie
- V. Bereznyj - park z
19. stor. /jaseň bielokvetý, Čorna Hora /lipa
striebristá/, Hladynskyj /červený smrekovec opadavý
poľský/, Kedrynskyj /borovica cédrová/, Turja Remety
/duglaska/; 3. hydrologické rezervácie - Apšynecká, Šypot,
Voročivski a Lypovecki skeli, Nehroveckyj, Boloto Čorni Bahna; 4.
geologické -
kaolínová baňa Kuchľa, jaskyňa Kňahyňa,
Začarovana Dolyna;
5. zoologické -
Sokolovi Skeli /vtáky/, Hať /mravce/, Atak /korytnačky/; 6. krajinné /komplexné/ - Hora
Vysokyj Kamiň, Kamjanka /lesné bôrové
húštiny; 7. lesné -
Bilyj Potik /javorové, jaseňové a brestové
bučiny/.